V posledných desaťročiach je spracovanie odpadu na báze polymérov jednou z najpálčivejších  tém z hľadiska udržateľnosti kvality životného prostredia.   Pyrolýza polymérových materiálov je stále populárnejšou formou spracovania takýchto odpadov.. Na rozdiel od iných spôsobov recyklácie pri ktorých dochádza len k dočasnej delokácii polymérov bez ich degradácie (pridávanie do stavebných materiálov a podobne) s pretrvávajúcim rizikom pokračujúceho prenikania pre živé organizmy nebezpečných látok ako sú PCB,  pyrolýza dokáže účinne degradovať  polymérové odpady na druhotné suroviny plne skonzumovateľné v súčasnej priemyselnej výrobe. Príkladom takejto konzumácie je použitie pyrolitického uhlíka v redukčnej fáze výroby oxidu zinočnatého.  Navrhované riešenie predstavuje ekologicky efektívnu modifikáciu amerického procesu výroby oxidu zinočnatého v rotačných peciach znižujúcu použitie fosílnych palív ako uhlia, respektíve koksu.