Pri spracovaní kovov vzniká množstvo odpadového tepla pochádzajúceho jednak z tepelných zdrojov  využívaných na zmenu fázy a tiež z exotermických reakcií v prebiehajúcich procesoch. 

Ako príklad možno uviesť reakciu  Zn + 1/2 O2 =  ZnO  -350 kJ/mol, kde uvolnená energia predstavuje viac ako dvojnásobok energie potrebnej na odparenie Zn.

Špecifikom rekuperácie pri metalurgických procesoch je trvale vysoká intenzita produkcie a odberu tepla. Navrhované riešenie okrem energetických úspor predpokladá aj technologické zníženie produkcie odpadu v špecifických fázach výrobného procesu.